V piatok 29. januára uplynie 60 rokov od narodenia svojrázneho autora, majstra existenciálnej poviedky.
Jan Balabán sa narodil 29. januára 1961 v Šumperku. Už od roku 1962 sa
však jeho rodičia presťahovali do Ostravy, s ktorou bol Balabán spätý
celý život. Vyrastal v rodine lekára, jeho brat Daniel Balabán sa stal
akademickým maliarom.
Študoval na gymnáziu, po maturite sa rozhodol pre štúdium češtiny
a angličtiny na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Po
úspešnom ukončení školy musel nastúpiť na vojenskú prezenčnú službu,
z ktorej ho však predčasne prepustili. Prešiel niekoľkými robotníckymi
profesiami, až napokon nastúpil ako technický prekladateľ v známom
severomoravskom priemyselnom kolose, vo Vítkovických železiarňach.
Neskôr sa stal prekladateľom na voľnej nohe, českým čitateľom priblížil
napríklad diela Howarda Phillipsa Lovecrafta či Terryho Eagletona.
Prispieval do časopisu Respekt a ďalších periodík.
Po zbierkach poviedok Středověk (1995), Boží lano (1998) a Prázdniny
(1998) zaznamenala úspech jeho ďalšia poviedková kniha Možná, že
odcházíme (predchodcom tohto textu bola próza Kudy šel Anděl). Vyslúžila
si titul Kniha roka 2004 v ankete denníka Lidové noviny. Balabán za ňu
prvý raz získal aj ocenenie Magnesia Litera 2005 a ocitol sa medzi
autormi nominovanými na Štátnu cenu za literatúru 2004.
Takisto próza Kudy šel anděl sa dočkala prepracovaného vydania (2005).
Vďaka vydavateľstvu Host vyšlo v roku 2006 Balabánovo ďalšie dielo Jsme
doma.
"Kniha je pre Balabána záznamom ľudského osudu v okamihu, kedy je
zraniteľný a kedy hľadá cestu von z pocitu márnosti po prehre. Zároveň
je pre neho kniha spoločne odžitým zážitkom. Mal rád autorské čítania,
stretnutia, kedy sa s poslucháčmi cítil byť na spoločnej vlne.
Prežívanie literatúry sa prelínalo i jeho súkromím, kedy prvou
čitateľkou alebo poslucháčkou jeho textov bola manželka," uvádza o autorovi portál Českej televízie.
Balabán Bol majstrom existenciálnej poviedky, aj keď osobne odmietal
označovanie za autora, ktorý píše o stroskotancoch a zúfalých
existenciách v krajných životných situáciách. Charakteristickou črtou
jeho tvorby je úsporný až strohý jazykový štýl, ale tiež takmer výtvarná
obrazotvornosť textov a podmanivé opisy každodennej až banálnej
reality.
"Bývam označovaný za autora, ktorý píše o stroskotancoch a pritom
píšem o tom, čo sa deje väčšine ľudí, napríklad o rozvode - 50 percent
ľudí v tomto štáte je rozvedených. A keď píšem o človeku sužovanom
závislosťou od alkoholu, píšem skôr o zúfalej existencii, pričom každý
človek má nejakú závislosť a nejakým spôsobom s ňou bojuje," povedal v jednom z rozhovorov.
Vrcholným dielom Jana Balabána bol román Zeptej se táty, ktorý dokončil
na sklonku roku 2009. Autor sa v ňom vyrovnával so smrťou otca, ale aj
s jeho životom, s pochybnosťami o jeho morálke.
Jan Balabán zomrel náhle v spánku 23. apríla 2010 vo veku 49 rokov.
Román vyšiel už po jeho smrti. V roku 2011 zaň Balabánovi posmrtne
udelili Cenu Magnesia Litera.
"Zaujíma ma ľudské srdce, jeho nadanie k dobru aj k zlu, ako hovoril
Erich Fromm. Zaujíma ma zápas, ktorý sa odohráva v človeku a určitá
dráma, ktorú človek prežíva každý deň," povedal Jan Balabán v portréte, ktorý o ňom odvysielala Česká televízia. Jan Balabán bol dvakrát ženatý, mal dve deti.